Céline Huet

Auteure

Née à Saint-Pierre de la Réunion, elle publie, dès 1982, des poèmes dans divers recueils collectifs de l’Udir. Nombre de ses textes sont mis en musique.

En 1989, elle publie, aux Editions Réunion, Maloya pour la mer, recueil de poèmes et nouvelle écrits en créole et en français. Depuis, elle écrit exclusivement en créole et publie aux éditions Udir, Kapkap marmay (2001), Ti Jean et autres contes (2006), Bises et bisbilles (2010) et chez Surya Editions, Karèm kozé (2010).

Navé inn dé somène moin lété pankor alé oir aèl. … M’i ariv dann la kroizé ousa èl i abite dopi kèk tan, m’i rotrouve amoin dési sonn ti karo la tèr ashté kontan. So tèr ousa moin la plante gèrbera èk zimortèl son bann flèr préféré épi osi inn ti pié kroton toufé an boul i tap la otèr mon anshe. M’i bèss amoin po tir fèy sèk dési son karo la tèr, m’i fé tansion arash bann pié tronp la mor i rod po sansitiv amoin ! Kan m’i arlèv doboute m’i apèrsoi parèy in ta la pay sèk dann lo toufé pié kroton. M’i bèss mon tèt po bien louké. La pay sèk lé mélanzé ansanm dé troi ti boute shifon. M’i aviz bien, m’i oi in ni zoizo fagoté ansanm la pay è ansanm vié morso la toil. M’i domann amoin koman in zoizo la fé po transporte dann son bèk bann morso la toil grandèr in rozass tapi mandian ! Moin la zamé tandi zoizo i fé lo ni ansanm shifon ! Mé alor, kisa lé vni sèr in ni zoizo dann fèy pié kroton ? M’i aproshe bien mon tèt, mon né lé afléré lo bann fèy an grafine. Dann lo ni m’i oi parèy dé boul kaniki, é astèr m’i distingue bien sé koué lo bann ti morso la toil : in tralé ti boute pétal flèr artifisièl ! M’i ardréss mon kor, m’i bièz dann zalantour si in moune i obsèrve pa mon drol fason. Mé sito granmatin, dann lèr promié réyon borne bardzour i travèrse lo sièl, na poin in lame an pène i trène dann lé paraz.

Mon kèr i bate tanbour. M’i aprosh ankor in kou mon tèt po bien agardé. La pa posib, moin lé antrinn révé ! Boudoudoum mon kèr i rogomante. Mon zié karkiyé lé kaziman kosté konte voulvoul in ni zoizo ! M’i oi lo dé ti boul bouzé astèr. Dé ti zoizo tann i viène sorte dann la kok ! M’i rèv pa ! La pa in moune la poz lo ni-la dann lo zarbuss, sa sé travay in bann zoizo ! M’i ardrèss amoin ankor in kou. M’i oi dé mèrle moriss an poz dési in kroi planté dann in karo la tèr atenan la tonm momon. Zot la po vèy amoin. Inn i sote dési robor la tonm. Dann son bèk nana manzé son zoiziyon. M’i bouz pi. M’i aspèr. Lot mérle moriss ankor posté dési la kroi i anprofite po vol dann pié kroton, filosh dann lo bann fèy, poz dann fésho lo ni son zoiziyon. Toudsuite aprésa lo dézième mèrle i rozoinn son ti famiy po done la béké dé guiguine zoizo vante-vid, la bèk sitan larz rouvèr andiré kapab anval lo monn an n-antié.

So matin, zoizo la fagote in vi kalou dovan mon zié, la an doudouss mon tèt po la zourné.

La done amoin a konprann, asipozé moin lavé ankor in doutanse : lo kèr mon momon lété parèy in kaz, lété sitan gran, astèr mèm ti zanfan lo sièl i vien fé lo ni anndan.

Lamour, Diguiligue la vi